Keď slnečné svetlo dopadá na povrch Zeme, časť tejto energie sa absorbuje a zahrieva súš a oceány. Zvyšok energie môže uniknúť späť do vesmíru, no časť z tejto energie uviazne v atmosfére a zahrieva Zem. To sa nazýva „skleníkový efekt“, pretože atmosféra sa správa ako sklo v skleníku a ohrieva vnútorný priestor.

K skleníkovému efektu dochádza, pretože atmosféra Zeme obsahuje plyny, ako napríklad vodná para, oxid uhličitý, metán a oxid dusný (ide o takzvané skleníkové plyny). Skleníkový efekt za normálnych okolností zaisťuje na našej planéte príjemnú teplotu.

Ľudské činnosti však zvyšujú množstvo skleníkových plynov v atmosfére, čím sa skleníkový efekt zintenzívňuje a zvyšuje sa teplota Zeme.

Zmenu klímy spôsobuje zvýšenie teploty Zeme (globálne otepľovanie). Príčinou je zvyšovanie množstva skleníkových plynov v atmosfére, ktoré sa pridávajú k tým, čo sa tam vyskytujú prirodzene.

Tieto dodatočné skleníkové plyny pochádzajú najmä zo spaľovania fosílnych palív na výrobu energie, ako aj z iných ľudských činností, ako je napríklad klčovanie dažďových pralesov, poľnohospodárska činnosť, chov hospodárskych zvierat a výroba chemických látok.

Počasie a klíma sú odlišné, no súvisiace veci. Počasie popisuje každodenné podmienky na konkrétnom mieste – napríklad môže byť zamračené a daždivo v jeden deň a slnečno o deň neskôr.

„Klíma“ opisuje priemerné poveternostné podmienky na určitom mieste počas relatívne dlhého časového obdobia (napr. 30 rokov). Napríklad púšte majú teplú a suchú klímu, zatiaľ čo arktické a antarktické oblasti sú studené a suché.

Globálne otepľovanie verzus zmena klímy

Globálne otepľovanie popisuje súčasný nárast teploty Zeme. Je to len jedna z charakteristík zmeny klímy. Zmena klímy sa vzťahuje na mnohé rozličné vplyvy globálneho otepľovania na klimatický systém Zeme.

Patrí medzi ne stúpajúca hladina morí, topiace sa ľadovce, zmena zrážkovej činnosti, zvýšená frekvencia extrémneho počasia (ako sú povodne a horúčavy), zmena trvania ročných období a poľnohospodárskych výnosov.