Skip to main content
Naša planéta, naša budúcnosť

Vplyvy

Meniaci sa svet

Vplyvy

Vplyvy zmeny klímy sa prejavujú na všetkých kontinentoch a predpokladá sa, že v nadchádzajúcich desaťročiach budú čoraz častejšie a intenzívnejšie.

Rôzne krajiny a regióny sužujú rôzne problémy.

Tieto zmeny klímy majú potenciál zmeniť náš svet, ovplyvniť zásobovanie potravinami a vodou a tým aj naše zdravie. Čím väčšie tieto problémy budú, tým ťažšie a nákladnejšie bude ich riešenie. Preto je potrebné čo najskôr nájsť riešenia zmeny klímy.

Ako meriame zmenu klímy?

Vzorky ľadu odobraté z hlbín Antarktídy obsahujú vzduchové bubliny staré viac než 650 000 rokov. Tie nám prezrádzajú koncentráciu skleníkových plynov v minulosti a odhaľujú, že podiel CO2 a metánu v atmosfére býval oveľa nižší než je dnes.

Letokruhy predstavujú záznam o ročných prírastkoch. Vedci skúmaním letokruhov veľmi starých stromov zisťujú, ako sa v priebehu času menila klíma. Napríklad, keď sú letokruhy tenšie, znamená to, že bolo chladno alebo sucho.

Observatórium Mauna Loa na Havaji v USA meria úrovne atmosférického CO2 od roku 1958. Merania vykonávané na tomto vzdialenom mieste, kde nie je znečistený vzduch, sú dobrým ukazovateľom globálnych hladín CO2.

Satelitné snímky možno použiť na zobrazenie zmien ľadovej pokrývky morí v okolí Arktídy a Antarktídy za určité časové obdobie.

Zlé správy

Vedci sa zhodujú, že sa planéta zahrieva rýchlejšie než kedykoľvek predtým v dôsledku obrovského množstva skleníkových plynov, ktoré ľudia vypúšťajú do atmosféry. Patria sem činnosti, ako je spaľovanie fosílnych palív (uhlie, ropa a plyn), využívanie automobilov a výruby lesov.

Mnohí z nás videli, či dokonca zažili, vplyvy zmeny klímy. Nejde však len o extrémne počasie, ako sú povodne, suchá a hurikány. Pomalšie a menej zreteľné zmeny klímy majú potenciál úplne zmeniť spôsob nášho života.

Dobré správy

Dobrou správou je, že v decembri 2015 v Paríži podpísalo 195 krajín (prakticky celý svet) prvú právne záväznú globálnu dohodu o boji proti zmene klímy. V EÚ a na celom svete už vedúci predstavitelia krajín, spoločnosti a jednotlivci pracujú na odstránení príčin zmeny klímy a na prispôsobení sa zmenám, ktoré prináša.

Všetci sa musíme zapojiť do tohto úsilia, pretože zmena klímy je globálny problém, ktorý sa týka nás všetkých.

Žijeme spolu na tejto planéte a zmeny, ktoré spôsobíme na jednom mieste, ovplyvnia ostatných ďaleko od nás. Dalo by sa povedať, že naše správanie má ďalekosiahle následky – akoby sme zanechávali stopu. Preto každý z nás môže svojím správaním a rozhodnutiami zaistiť, aby zanechával menšiu stopu a pomohol v boji proti zmene klímy.

Fakty:

V rokoch 1900 až 2015 došlo na celom svete k viac než 30 000 prírodným katastrofám, ktoré spôsobili škody v hodnote približne 6 biliónov eur.

Fakty:

V rokoch 1900 až 2015 došlo na celom svete k viac než 30 000 prírodným katastrofám, ktoré spôsobili škody v hodnote približne 6 biliónov eur.

Extrémne počasie spôsobené zmenou klímy

Cursor map helper

Ako…

Kliknutím na interaktívnu mapu objavíš príklady anomálií súvisiacich s počasím na celom svete
World map
Citeľné oteplenie

Celosvetovým trendom sú v poslednej dobe dlhšie obdobia nezvyčajne teplého počasia a menší počet chladných dní. Kvôli tomu môže hroziť nedostatok vody, sucho, zdravotné komplikácie, ako je úpal, alebo dokonca smrť z prehriatia. Nedostatok zrážok môže navyše spôsobovať ničivé požiare.

Austrália

V priebehu rokov 2016 až 2018 vybledla a odumrela viac než polovica austrálskeho Veľkého bariérového útesu.

Prudké búrky

S globálnym otepľovaním sa spájajú prudšie a ničivejšie búrky, ktoré vznikajú, keď sa v atmosfére nad teplými vodnými plochami nahromadí veľké množstvo teplého a vlhkého vzduchu. Nad pevninou môže silnejúci vietor vyvracať stromy, ničiť budovy a prevracať vozidlá.

Juhočínske more

V polovici septembra 2018 spustošil oblasť Juhočínskeho mora tajfún Mangkhut. 2,4 milióna ľudí utrpelo materiálne škody a 134 ľudí zahynulo.

Citeľné oteplenie

Celosvetovým trendom sú v poslednej dobe dlhšie obdobia nezvyčajne teplého počasia a menší počet chladných dní. Kvôli tomu môže hroziť nedostatok vody, sucho, zdravotné komplikácie, ako je úpal, alebo dokonca smrť z prehriatia. Nedostatok zrážok môže navyše spôsobovať ničivé požiare.

Japonsko

Mimoriadne vysoké letné teploty v Japonsku zavinili v roku 2018 viac než 150 úmrtí.

Prudké búrky

S globálnym otepľovaním sa spájajú prudšie a ničivejšie búrky, ktoré vznikajú, keď sa v atmosfére nad teplými vodnými plochami nahromadí veľké množstvo teplého a vlhkého vzduchu. Nad pevninou môže silnejúci vietor vyvracať stromy, ničiť budovy a prevracať vozidlá.

Južná Afrika

Cyklón Idai (4. – 21. marca 2019) bol jedným z najhorších tropických cyklónov, ktoré kedy zasiahli Afriku a ďalšie oblasti na južnej pologuli. Spôsobil katastrofálne škody v Mozambiku, Zimbabwe a Malawi. Zanechal po sebe viac než 1 000 mŕtvych a tisíce nezvestných.

Citeľné oteplenie

Celosvetovým trendom sú v poslednej dobe dlhšie obdobia nezvyčajne teplého počasia a menší počet chladných dní. Kvôli tomu môže hroziť nedostatok vody, sucho, zdravotné komplikácie, ako je úpal, alebo dokonca smrť z prehriatia. Nedostatok zrážok môže navyše spôsobovať ničivé požiare.

Európa

V roku 2018 došlo v Európe vplyvom stúpajúcich teplôt, silného vetra a nízkej vlhkosti vzduchu k požiarom, ktoré spôsobili rozsiahle škody v Estónsku, Grécku, Portugalsku a Švédsku.

Citeľné oteplenie

Celosvetovým trendom sú v poslednej dobe dlhšie obdobia nezvyčajne teplého počasia a menší počet chladných dní. Kvôli tomu môže hroziť nedostatok vody, sucho, zdravotné komplikácie, ako je úpal, alebo dokonca smrť z prehriatia. Nedostatok zrážok môže navyše spôsobovať ničivé požiare.

Európa

Od roku 2000 došlo k desiatim najteplejším rokom v Európe, pričom sedem najteplejších rokov bolo v rozpätí od roku 2014 do roku 2020.

Citeľné oteplenie

Celosvetovým trendom sú v poslednej dobe dlhšie obdobia nezvyčajne teplého počasia a menší počet chladných dní. Kvôli tomu môže hroziť nedostatok vody, sucho, zdravotné komplikácie, ako je úpal, alebo dokonca smrť z prehriatia. Nedostatok zrážok môže navyše spôsobovať ničivé požiare.

Arktída

V roku 2020 bola zaznamenaná druhá najnižšia maximálna veľkosť morského ľadu.

Citeľné oteplenie

Celosvetovým trendom sú v poslednej dobe dlhšie obdobia nezvyčajne teplého počasia a menší počet chladných dní. Kvôli tomu môže hroziť nedostatok vody, sucho, zdravotné komplikácie, ako je úpal, alebo dokonca smrť z prehriatia. Nedostatok zrážok môže navyše spôsobovať ničivé požiare.

Argentína

Argentínu postihlo od októbra 2017 do marca 2018 extrémne sucho. V najpostihnutejších oblastiach boli zrážky 43 % pod dlhodobým priemerom.

Citeľné oteplenie

Celosvetovým trendom sú v poslednej dobe dlhšie obdobia nezvyčajne teplého počasia a menší počet chladných dní. Kvôli tomu môže hroziť nedostatok vody, sucho, zdravotné komplikácie, ako je úpal, alebo dokonca smrť z prehriatia. Nedostatok zrážok môže navyše spôsobovať ničivé požiare.

Západ Spojených štátov

Západ USA zažil v roku 2018 zničujúce prírodné požiare vrátane požiaru nazvaného Mendocino Complex (najväčší v histórii Kalifornie) a požiaru Camp Fire, ktorý bol najsmrteľnejším v kalifornskej histórii, ako aj najzničujúcejším zaznamenaným požiarom z hľadiska straty majetku.

Prudké búrky

S globálnym otepľovaním sa spájajú prudšie a ničivejšie búrky, ktoré vznikajú, keď sa v atmosfére nad teplými vodnými plochami nahromadí veľké množstvo teplého a vlhkého vzduchu. Nad pevninou môže silnejúci vietor vyvracať stromy, ničiť budovy a prevracať vozidlá.

Severovýchodné Tichomorie

V roku 2018 vznikla v Severovýchodnej tichomorskej panve cyklóna s akumulovanou energiou 316,3 KT2, čo predstavuje najvyššiu hodnotu od začiatku spoľahlivého satelitného mapovania.

Oceány na frontovej línii

Zvyšujúca sa hladina morí

V rokoch 1901 až 2010 sa priemerná hladina morí na celom svete zvýšila o 19 cm. Tento vývoj má dva hlavné dôvody: prvým je zväčšovanie objemu zahrievajúcej sa vody, ktorá preto zaberá viac miesta. Druhým je fakt, že globálne otepľovanie spôsobuje roztápanie ľadovcov a obrovských ľadových krýh v Grónsku a Antarktíde, ktoré sa topia rýchlejšie a zvyšujú množstvo vody v oceánoch.

Výsledný nárast hladín morí spôsobuje povodne na nízko položených pobrežiach a hrozí, že sa niektoré ostrovy úplne ponoria pod hladinu.

Vyššia hladina mora môže poškodiť aj dôležité pobrežné ekosystémy, ako sú mangrovové lesy, ktoré sú bezpečnými útočiskami pre mladé ryby a iné voľne žijúce živočíchy a chránia ich pred búrkami, ktoré narušujú pobrežie. A keď sa slaná voda vsiakne do zeme, poškodzuje zásoby pitnej vody a znehodnocuje pôdu, čím znemožňuje pestovanie plodín.

Ostrovy v ohrození

Vieš si predstaviť, aké to je, keď vieš, že sa jedného dňa tvoj dom ocitne pod vodou?

Marshallove ostrovy v severnom Tichomorí sú jednou z najzraniteľnejších ostrovných krajín sveta. Veľká časť ich územia leží len asi tri metre nad hladinou mora.

Vedci tvrdia, že pri lokálnom zvýšení hladiny mora len o 80 cm by mohlo dôjsť k zatopeniu dvoch tretín ich rozlohy.

Fakty:

Podľa vedcov sa dnes zvyšuje kyslosť oceánov najrýchlejšie za posledných 300 miliónov rokov?

Fakty:

Oceány každý deň pohltia asi 4 kg CO2 na osobu.

Teplejšie oceány

Zmena klímy významným spôsobom ovplyvňuje aj svetové oceány. Oceány absorbovali viac než 90 % dodatočného tepla vytvoreného v dôsledku atmosférických zmien spôsobených ľudskou činnosťou za posledných 40 rokov.

To znamená, že atmosféra sa síce neohrieva tak, ako by mohla, stúpa však aj teplota oceánov. Morské živočíchy, akými sú ryby, krevety, veľryby a planktón (drobné organizmy konzumované rybami) reagujú na stúpajúcu teplotu vody migráciou k pólom, kde je voda chladnejšia.

Morským krilom – potrave rýb a veľrýb tvorenej drobnými kôrovcami – sa však najlepšie darí v chladných vodách. Teplejšia voda znamená menej druhov krilov a menej rýb. Problém prežiť v príliš teplej vode majú aj koralové útesy, ktoré sú domovom viac než 25 % všetkých morských druhov a mnoho rýb sa tam rozmnožuje.

Oceány každý rok absorbujú približne štvrtinu objemu oxidu uhličitého vyprodukovaného ľudskou činnosťou. Nárast produkcie CO2 teda znamená, že rastie množstvo tohto plynu v morskej vode. Táto schopnosť oceánov pomáha regulovať klímu. Zároveň sa tým ale narušuje ich chemická rovnováha.

Voda v oceánoch je čoraz kyslejšia, čo škodí morským živočíchom, najmä tým, ktoré si vytvárajú pevné schránky, napríklad homárom, ustriciam a koralom.

Ide o mimoriadne závažný problém, pretože tieto živočíchy tvoria základ potravového reťazca mnohých živočíchov.

Fakty:

Len 2,5 % vody na Zemi tvorí sladká voda. Pričom viac než dve tretiny z tohto množstva sú zmrznuté v morských a polárnych horských ľadovcoch. Používaj preto vodu s rozvahou!

Zmena klímy závažným spôsobom postihuje živočíchy

Hrozí nedostatok potravy v polárnych oblastiach

Mnoho suchozemských a morských živočíchov sa už presunulo do nových oblastí. Pokiaľ nedôjde k obmedzeniu zmeny klímy, zvýši sa v prípade niektorých z nich riziko vyhynutia.

Najväčší polárni predátori, akými sú tulene leopardie a ľadové medvede, potrebujú na prežitie drobné riasy rastúce pod vrstvou ľadu. Tieto riasy sú základom takmer všetkých potravových reťazcov v polárnych oblastiach. Týmito riasami sa živí planktón, planktónom malé ryby a krily, a tými zas živočíchy z vyšších poschodí potravového reťazca – ryby, tučniaky a tulene. V dôsledku zmenšujúcej sa rozlohy antarktického a arktického morského ľadu sa tieto reťazce rozpadajú.

A aké dôsledky to má pre človeka?

Zmena klímy spôsobuje, že na Zemi dochádza k trvalým zmenám, ktoré čoraz viac ovplyvňujú život človeka.

Fakty:

Podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo včely opeľujú 71 z približne 100 druhov plodín zaisťujúcich 90 % svetových potravín!

Nebezpečné komáre

V dôsledku zmeny klímy prenikajú aj niektoré druhy hmyzu zo svojich pôvodných lokalít na nové územia.

Niektoré druhy komárov prenášajú ochorenia, ako je žltá zimnica, horúčka dengue, chikungunya a malária. Pôvodne žili tieto druhy hmyzu len v tropických oblastiach, ale v súčasnej dobe sa kvôli klimatickému otepľovaniu niektoré z nich rozšírili aj do južnej Európy.

Menej potravín, viac problémov

Spaľujúce teplo v kombinácii s nedostatkom vody má katastrofálne dôsledky na plodiny a svetové zásoby potravín. Rastliny bez vody neprežijú, a bez rastlín budú hladovať aj hospodárske zvieratá, napríklad dobytok. Keď horná vrstva poľnohospodárskej pôdy vyschne, začne sa meniť na prach, ktorý potom spolu so živinami potrebnými pre rastliny odnesie vietor.

V dôsledku toho sa vypestuje menej plodín. Je to veľký problém, pretože do roku 2050 má svetová populácia narásť z dnešných 7 na 9 miliárd, preto budeme potrebovať viac, nie menej potravín.

Naše zdroje potravy ohrozuje aj negatívny vplyv zmeny klímy na včely a iné opeľovače. Zo všetkých týchto dôvodov musíme v čo najväčšej miere zabrániť zmene klímy a zároveň pomôcť poľnohospodárstvu, aby sa zmene klímy prispôsobilo.

Potápajúce sa mesto

Drevené pilóty, na ktorých sú postavené Benátky, miznú v bahne plytkej lagúny v Jadranskom mori.

Keďže voda v lagúne sa každoročne zvyšuje o približne 2 mm, kombinovaným účinkom je každoročný nárast morskej hladiny o 4 mm.

Časté záplavy poškodzujú historické budovy, zaplavujú cesty a majú vplyv na cestovný ruch.

Prebieha však projekt na montáž 78 obrovských oceľových brán, ktoré majú mesto chrániť pred záplavami až do výšky troch metrov. Okrem týchto brán tak Benátky získajú dodatočnú ochranu vďaka obnove slanísk, ktoré pôsobia ako prirodzená bariéra proti zvyšovaniu hladiny mora.

Fakty:

Benátky sa v 20. storočí potopili o viac než 20 cm!