Meniaci sa svet
Vplyvy
Vplyvy zmeny klímy sa prejavujú na všetkých kontinentoch a predpokladá sa, že v nadchádzajúcich desaťročiach budú čoraz častejšie a intenzívnejšie.
Rôzne krajiny a regióny sužujú rôzne problémy.
Tieto zmeny klímy majú potenciál zmeniť náš svet, ovplyvniť zásobovanie potravinami a vodou a tým aj naše zdravie. Čím väčšie tieto problémy budú, tým ťažšie a nákladnejšie bude ich riešenie. Preto je potrebné čo najskôr nájsť riešenia zmeny klímy.
Ako meriame zmenu klímy?
Vzorky ľadu odobraté z hlbín Antarktídy obsahujú vzduchové bubliny staré viac než 650 000 rokov. Tie nám prezrádzajú koncentráciu skleníkových plynov v minulosti a odhaľujú, že podiel CO2 a metánu v atmosfére býval oveľa nižší než je dnes.
Letokruhy predstavujú záznam o ročných prírastkoch. Vedci skúmaním letokruhov veľmi starých stromov zisťujú, ako sa v priebehu času menila klíma. Napríklad, keď sú letokruhy tenšie, znamená to, že bolo chladno alebo sucho.
Observatórium Mauna Loa na Havaji v USA meria úrovne atmosférického CO2 od roku 1958. Merania vykonávané na tomto vzdialenom mieste, kde nie je znečistený vzduch, sú dobrým ukazovateľom globálnych hladín CO2.
Satelitné snímky možno použiť na zobrazenie zmien ľadovej pokrývky morí v okolí Arktídy a Antarktídy za určité časové obdobie.
Zlé správy
Vedci sa zhodujú, že sa planéta zahrieva rýchlejšie než kedykoľvek predtým v dôsledku obrovského množstva skleníkových plynov, ktoré ľudia vypúšťajú do atmosféry. Patria sem činnosti, ako je spaľovanie fosílnych palív (uhlie, ropa a plyn), využívanie automobilov a výruby lesov.
Mnohí z nás videli, či dokonca zažili, vplyvy zmeny klímy. Nejde však len o extrémne počasie, ako sú povodne, suchá a hurikány. Pomalšie a menej zreteľné zmeny klímy majú potenciál úplne zmeniť spôsob nášho života.
Dobré správy
Dobrou správou je, že v decembri 2015 v Paríži podpísalo 195 krajín (prakticky celý svet) prvú právne záväznú globálnu dohodu o boji proti zmene klímy. V EÚ a na celom svete už vedúci predstavitelia krajín, spoločnosti a jednotlivci pracujú na odstránení príčin zmeny klímy a na prispôsobení sa zmenám, ktoré prináša.
Všetci sa musíme zapojiť do tohto úsilia, pretože zmena klímy je globálny problém, ktorý sa týka nás všetkých.
Žijeme spolu na tejto planéte a zmeny, ktoré spôsobíme na jednom mieste, ovplyvnia ostatných ďaleko od nás. Dalo by sa povedať, že naše správanie má ďalekosiahle následky – akoby sme zanechávali stopu. Preto každý z nás môže svojím správaním a rozhodnutiami zaistiť, aby zanechával menšiu stopu a pomohol v boji proti zmene klímy.
Extrémne počasie spôsobené zmenou klímy
Ako…
Kliknutím na interaktívnu mapu objavíš príklady anomálií súvisiacich s počasím na celom svete
Oceány na frontovej línii
Zvyšujúca sa hladina morí
V rokoch 1901 až 2010 sa priemerná hladina morí na celom svete zvýšila o 19 cm. Tento vývoj má dva hlavné dôvody: prvým je zväčšovanie objemu zahrievajúcej sa vody, ktorá preto zaberá viac miesta. Druhým je fakt, že globálne otepľovanie spôsobuje roztápanie ľadovcov a obrovských ľadových krýh v Grónsku a Antarktíde, ktoré sa topia rýchlejšie a zvyšujú množstvo vody v oceánoch.
Výsledný nárast hladín morí spôsobuje povodne na nízko položených pobrežiach a hrozí, že sa niektoré ostrovy úplne ponoria pod hladinu.
Vyššia hladina mora môže poškodiť aj dôležité pobrežné ekosystémy, ako sú mangrovové lesy, ktoré sú bezpečnými útočiskami pre mladé ryby a iné voľne žijúce živočíchy a chránia ich pred búrkami, ktoré narušujú pobrežie. A keď sa slaná voda vsiakne do zeme, poškodzuje zásoby pitnej vody a znehodnocuje pôdu, čím znemožňuje pestovanie plodín.
Ostrovy v ohrození
Vieš si predstaviť, aké to je, keď vieš, že sa jedného dňa tvoj dom ocitne pod vodou?
Marshallove ostrovy v severnom Tichomorí sú jednou z najzraniteľnejších ostrovných krajín sveta. Veľká časť ich územia leží len asi tri metre nad hladinou mora.
Vedci tvrdia, že pri lokálnom zvýšení hladiny mora len o 80 cm by mohlo dôjsť k zatopeniu dvoch tretín ich rozlohy.
Teplejšie oceány
Zmena klímy významným spôsobom ovplyvňuje aj svetové oceány. Oceány absorbovali viac než 90 % dodatočného tepla vytvoreného v dôsledku atmosférických zmien spôsobených ľudskou činnosťou za posledných 40 rokov.
To znamená, že atmosféra sa síce neohrieva tak, ako by mohla, stúpa však aj teplota oceánov. Morské živočíchy, akými sú ryby, krevety, veľryby a planktón (drobné organizmy konzumované rybami) reagujú na stúpajúcu teplotu vody migráciou k pólom, kde je voda chladnejšia.
Morským krilom – potrave rýb a veľrýb tvorenej drobnými kôrovcami – sa však najlepšie darí v chladných vodách. Teplejšia voda znamená menej druhov krilov a menej rýb. Problém prežiť v príliš teplej vode majú aj koralové útesy, ktoré sú domovom viac než 25 % všetkých morských druhov a mnoho rýb sa tam rozmnožuje.
Oceány každý rok absorbujú približne štvrtinu objemu oxidu uhličitého vyprodukovaného ľudskou činnosťou. Nárast produkcie CO2 teda znamená, že rastie množstvo tohto plynu v morskej vode. Táto schopnosť oceánov pomáha regulovať klímu. Zároveň sa tým ale narušuje ich chemická rovnováha.
Voda v oceánoch je čoraz kyslejšia, čo škodí morským živočíchom, najmä tým, ktoré si vytvárajú pevné schránky, napríklad homárom, ustriciam a koralom.
Ide o mimoriadne závažný problém, pretože tieto živočíchy tvoria základ potravového reťazca mnohých živočíchov.
Zmena klímy závažným spôsobom postihuje živočíchy
Hrozí nedostatok potravy v polárnych oblastiach
Mnoho suchozemských a morských živočíchov sa už presunulo do nových oblastí. Pokiaľ nedôjde k obmedzeniu zmeny klímy, zvýši sa v prípade niektorých z nich riziko vyhynutia.
Najväčší polárni predátori, akými sú tulene leopardie a ľadové medvede, potrebujú na prežitie drobné riasy rastúce pod vrstvou ľadu. Tieto riasy sú základom takmer všetkých potravových reťazcov v polárnych oblastiach. Týmito riasami sa živí planktón, planktónom malé ryby a krily, a tými zas živočíchy z vyšších poschodí potravového reťazca – ryby, tučniaky a tulene. V dôsledku zmenšujúcej sa rozlohy antarktického a arktického morského ľadu sa tieto reťazce rozpadajú.
A aké dôsledky to má pre človeka?
Zmena klímy spôsobuje, že na Zemi dochádza k trvalým zmenám, ktoré čoraz viac ovplyvňujú život človeka.
Nebezpečné komáre
V dôsledku zmeny klímy prenikajú aj niektoré druhy hmyzu zo svojich pôvodných lokalít na nové územia.
Niektoré druhy komárov prenášajú ochorenia, ako je žltá zimnica, horúčka dengue, chikungunya a malária. Pôvodne žili tieto druhy hmyzu len v tropických oblastiach, ale v súčasnej dobe sa kvôli klimatickému otepľovaniu niektoré z nich rozšírili aj do južnej Európy.
Menej potravín, viac problémov
Spaľujúce teplo v kombinácii s nedostatkom vody má katastrofálne dôsledky na plodiny a svetové zásoby potravín. Rastliny bez vody neprežijú, a bez rastlín budú hladovať aj hospodárske zvieratá, napríklad dobytok. Keď horná vrstva poľnohospodárskej pôdy vyschne, začne sa meniť na prach, ktorý potom spolu so živinami potrebnými pre rastliny odnesie vietor.
V dôsledku toho sa vypestuje menej plodín. Je to veľký problém, pretože do roku 2050 má svetová populácia narásť z dnešných 7 na 9 miliárd, preto budeme potrebovať viac, nie menej potravín.
Naše zdroje potravy ohrozuje aj negatívny vplyv zmeny klímy na včely a iné opeľovače. Zo všetkých týchto dôvodov musíme v čo najväčšej miere zabrániť zmene klímy a zároveň pomôcť poľnohospodárstvu, aby sa zmene klímy prispôsobilo.
Potápajúce sa mesto
Drevené pilóty, na ktorých sú postavené Benátky, miznú v bahne plytkej lagúny v Jadranskom mori.
Keďže voda v lagúne sa každoročne zvyšuje o približne 2 mm, kombinovaným účinkom je každoročný nárast morskej hladiny o 4 mm.
Časté záplavy poškodzujú historické budovy, zaplavujú cesty a majú vplyv na cestovný ruch.
Prebieha však projekt na montáž 78 obrovských oceľových brán, ktoré majú mesto chrániť pred záplavami až do výšky troch metrov. Okrem týchto brán tak Benátky získajú dodatočnú ochranu vďaka obnove slanísk, ktoré pôsobia ako prirodzená bariéra proti zvyšovaniu hladiny mora.
Ako vidíte, situácia nie je dobrá – pre Zem, ani pre ľudí... Vieme, ako to riešiť?